Prezidentka vidí v novele Trestného zákona nesúlad s Ústavou SR
Novela Trestného zákona môže byť v kolízii s Ústavou SR, prináša hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces. Zásadné zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania, by boli rezignovaním štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže znamenať odklon od ochrany princípov právneho štátu. V pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová v rámci príhovoru k predloženej novele Trestného zákona.
Novela podľa nej výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch. "Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody a tiež rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov," vyhlásila. Ako príklad uviedla, že ak páchateľ pri krádeži spôsobí škodu do 350.000 eur, podľa novely by nemusel ísť do väzenia a mohol by dostať podmienku.
Prezidentka tiež namieta, že za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou. Pripomenula, že v novele sa skracujú premlčacie lehoty vo väčšine prípadov o polovicu. "Páchateľ sa tak v týchto prípadoch za polovičný čas môže stať beztrestný," vyhlásila.
Prerokúvané zmeny majú podľa nej zásadný vplyv aj na objasňovanie trestných činov. "Napríklad nasadenie odposluchov alebo agenta sa môže využívať len pri zločine, čo je z definície trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby presahuje päť rokov," pripomenula s tým, že zmenou výšky trestnej sadzby by mnohé zločiny mali byť kvalifikované už iba ako prečiny, a teda nebude možné ani využívanie uvedených prostriedkov. Dodala, že podľa odborníkov to môže viesť k zvýšenej kriminalite.
Upozornila aj na riziká zrýchleného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Poukázala pritom na množstvo spisov, ktoré bude potrebné prerozdeliť "zo dňa na deň". Reálne podľa nej preto hrozia prieťahy v dotknutých trestných konaniach.
Nesúlad novely vidí aj s pozitívnym záväzkom štátu efektívne stíhať trestné činy ohrozujúce ústavou chránené záujmy občanov. Odvoláva sa pritom na nálezy Ústavného súdu (ÚS) a na možný nesúlad s princípom právneho štátu. Zmierňovanie trestov odňatia slobody a širšie využívanie alternatívnych trestov považuje za legitímnu tému. Za nevyhnutnú podmienku však označila vybudovanie dostatočných personálnych a organizačných kapacít probačného dohľadu. To podľa nej aktuálne absentuje.
Prezidentka ocenila avízo od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o tom, že by malo ešte dôjsť k zmenám v návrhu. "Treba však zároveň dodať aj to, že nebyť politického a verejného tlaku, dnes by s najväčšou pravdepodobnosťou novela týchto zákonov už platila," dodala. Apelovala pritom na poslancov, aby takýmto spôsobom neprijímali zásadné zmeny. Uznala, že vláda má mandát na prijímanie zmien. Upozornila však vládu, že vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, ale prevziať najväčší podiel zodpovednosti.